Sviatky

Je sv. Valentína. Obchody a stánky sú preplnené idiotskými pohľadnicami s červenými srdiečkami, poletujúcimi anjelikmi a hláškami typu: "Ľúbim ťa, láska." Niekto na nich iste dobre zarába. Nerozumiem tomu. Prečo práve ten jeden deň v roku sa všetci majú tak radi? Prečo nie aj inokedy? A keď už to na toho Valentína silou-mocou chcú dať svojmu frajerovi/frajerke najavo svoju lásku, prečo k tomu používajú gýčové kartičky a nie niečo osobné, originálne, alebo aspoň vkusné? (A lacnejšie, samozrejme.)

Spomínaš si ešte na posledné Vianoce? Boli také isté ako každý iný rok. Celé mestá boli zaplavené žiarovkami a rôznymi ozdobami, všade samé akcie, zľavy a výpredaje, masy ľudí pachtiacich sa za darčekmi. Rodičia pološialení hrôzou z toho, že sa ich decko nervovo zrúti, keď bude mať tento rok menej darčekov ako jeho kamaráti. Samovrahovia pohupujúci sa na každom druhom lustri (Fakt! Seriózne vedecké výskumy dokázali, že počas Vianoc sa spácha priemerne trikrát viac samovrážd než v iných obdobiach.).

Veľká noc. Davy alkoholuchtivých mužov vyrážajú do domovov nevinných príbuzných, priateliek, často aj úplne neznámych dievčat a žien. Bijú ich, olievajú, všemožne ich trápia. Ony kričia, schovávajú sa, ale aj napriek tomu ochotne otvárajú dvere každej ďalšej organizovanej skupinke amatérskych teroristov. Večer sa po uliciach plazia ožratí mládenci a muži. Tento deň je často prvou príležitosťou väčšiny chlapcov dostať sa k alkoholu a poriadne sa opiť. Tento deň je poriadnou metlou v peňaženke a chladničke všetkých žien. Tento deň som vždy zavretý vo svojej izbe a odmietam sa zúčastňovať spoločenského života.

Sviatky kedysi mali svoje opodstatnenie. Boli to príležitosti, pri ktorých si niektorí ľudia pripomínali isté udalosti. Kresťania si na Vianoce pripomínali narodenie spasiteľa. Starí Slovania si pálením Moreny pripomínali príchod jari. Dnes to už neplatí. Dnes sú sviatky príležitosťou pre obchodníkov zarobiť viac než inokedy. Akákoľvek symbolika zgýčovatela, všetka číra radosť sa kamsi vytratila. Zostali len zdegenerované rituály, stres a starosti so zháňaním darčekov. Každému je jedno, či ide o sviatok kresťanský, židovský, pohanský, či pochádza z východu alebo západu. Dôležité je niekoho povinne obdarovať.

Načo sú také sviatky? Čo znamenajú pre ľudí, ktorí ich slávia? Prečo ich vôbec slávia? A hlavne kto na nich zarába? V Číne, kde je komplikovaná kultúra plná najrôznejších tradícií, pripadajú na jeden deň priemerne tri sviatky. Keby kôli každému z nich bolo vyhlásené voľno, číňania by oslavovali permanentne. Namiesto toho každá rodina oslavuje iba tých pár sviatkov, ktoré pre ňu majú nejaký osobitý význam a ostatné nechávajú na iných. Aj keď sa mi ázijská spoločnosť veľmi nepáči, toto jedno im závidím. Mohlo by sa to zaviesť aj u nás. Prečo by som napríklad ja - ateista - mal oslavovať kresťanský sviatok Vianoce? Kľudne bez neho prežijem. A nebudú mi chýbať ani tie svetre, ponožky a voňavky, ktoré vždy nájdem pod stromčekom.

Problém je však v tom, že by bez nich asi neprežili kšeftári, ktorí tieto nezmyselné zvyky umelo podporujú. A nezbavíme sa ich dovtedy, kým si celá spoločnosť neuvedomí ich zbytočnosť, úbohosť a trápnosť.

Riki Fridrich

Na úvod, nie som ateista a nevyznávam ani žiadnu z v Európe známych vier. Verím v Matku Zem. Sviatky ako Veľká noc oslavujem vandrom s batohom a kamarátmi niekde na Slovensku a ak aj s nami ide nejaké dievča, na šibačku sa jej veru pekne ujde vody z potoka a nejaké tie behy pred korbáčom. A potešenie je na obidvoch stranách... Myslím si, že je to starý pohanský zvyk, ale Vianoce by som zrušil!!! Aspoň v dnešnej komerčnej podobe. Však obdarovávať by sa ľudia mali, ale nie komerčnými brakmi bez duše. Totiž keď niekomu niečo vyrobím, dávam do toho dušu a mýslím na neho.

Bogio
20.02.2001