 |
|
|
 |
Sneh. Samý sneh! |
14. február 1999, nedeľa
internát Jedlíkova 5, Košice
Je mi na hovno. Už tri dni som uväznený na internáte. Nikomu som nič neurobil. Práve naopak. Príroda urobila niečo proti mne. Spustila z oblohy sneh. Množstvo snehu. Toľko, že urobil cesty nepriejazdnými a ľudí uväznenými. Proste kalamita.
Nikdy
som nemal zimu rád. Ale vždy sa to dalo nejako vydržať. Toto je však hrozné.
Nie že by som sa bál o svoj život. To nie. Spoločnosť konca druhého tisícročia
sa o seba vie dobre postarať. Bojím sa skôr, že explodujem nudou. Neviem
ako ty, ale ja som mierne hyperaktívny. To znamená, že ma nečinnosť ubíja.
A čo sa dá robiť na internáte, keď si tri dni zavretý s hŕstkou nudiacich
sa ľudí, všetky skúšky sú za tebou a prešiel si všetky staré počítačové
hry? Za časopis, ktorý som ešte neprečítal, by som teraz dal stovku. Za
dobrú knihu by som dal život. Včera sme dokonca zašli do posilovne, ktorej
sa obvykle oblúkom vyhýbam. Kopali sme tam do boxerského mechu a skákali
na švihadle. Aspoň niečo. Dnes tam ideme zas.
Kdesi som čítal, že čoraz viac detí trpí hyperaktivitou. Predpokladá sa, že v treťom tisícročí bude hyperaktivita bežným stavom a normálne deti sa budú považovať za letargické. Ak je to pravda, bude svet budúcnosti potrebovať niečo, čo by tých ľudí zabavilo. Nemám na mysli nejaké zábavné parky alebo centrá hyperaktivity. Skôr by sa hodilo niečo na spôsob budovania orbitálnych sídlisk, vesmírnej kolonizácie, alebo také niečo. Hyperaktívnych ľudí totiž bezduchá zábava veľmi rýchlo znudí, zatiaľ čo cieľavedomá aktivita s dosiahnuteľným, jasne viditeľným výsledkom ich dokáže zaujať na veľmi dlhý čas. Ver mi, poznám to.
Myslím si, že je dobre, že sa hyperaktivita stáva bežnou záležitosťou. Pokiaľ sa dobre využije a nasmeruje k tomu správnemu cieľu, bude ľudstvu veľmi dobrou službou. Doktori by si konečne mali uvedomiť, že ju netreba liečiť sedatívami ako doposiaľ, ale podporiť novými impulzmi. Hyperaktívni ľudia síce niekomu môžu pripadať agresívni alebo nebezpeční, ale v skutočnosti takí vôbec nie sú. Chcú len vo svojom okolí vyvolávať odozvu. Preto do všetkého strkajú a štuchajú, fúkajú ľuďom do ucha. Väčšinou je to nepríjemné, pretože bežný človek nechce nič iné, len aby ho ostatní nechali na pokoji, ležať na gauči a pozerať telku.
Keď si mám vybrať medzi budúcnosťou s hyperaktívnymi tvorivými ľuďmi alebo apatickými bežnými ľuďmi, skús hádať, čo si vyberiem. Dúfam, že globálny prechod k hyperaktívnej spoločnosti nastane čo najskôr. Možno je to jediný spôsob, ako prežiť rok tritisíc.
Zatiaľ však nemôžeme robiť vôbec nič. Akurát sa pozrieť z okna a vidieť sneh. Samý sneh. Biely, odporný, obmedzujúci a ubíjajúci sneh. Nevie náhodou niekto, kde by sa dal zohnať snežný skúter Harley Davidson?
