 |
|
|
 |
Primerosy |
Prednedávnom mal jeden môj kámoš narodeniny a ja som bol pozvaný na ich oslavu. Nič veľkolepého, len posedenie s kamarátmi a jeho frajerkou z Ukrajiny v našom obľúbenom bare. Bol som rád, že ma pozval a patrične som sa na oslavu tešil, pretože sme sa už pekných pár mesiacov nevideli. Ale... pri takej príležitosti sa predsa nemôžem objaviť s holými rukami. Jasné, že nákladné dárčeky typu mikrovlnka či práčka sa nehodia, ale predsa len, niečo darovať treba.
Tak
som sa vybral do mesta, aby som mu niečo našiel. Ako som sa tak flákal
Tescom a rozmýšľal nad niečím vhodným (napadal ma len alkohol, cigarety,
kozmetika - proste samé klasické darčekové svinstvá), spomenul som si
na primerosy. Hneď na to som tú myšlienku zavrhol, pretože som si spomenul
na tých pár príležitostí, kedy som sa kupovania primerosov zúčastnil.
Stretnutie prvé:
Prvý krát to bolo v siedmej triede, kedy sme boli na školskom výlete v Prahe. Keď sme odchádzali, museli sme na hlavnej vlakovej stanici čakať asi dve alebo tri hodiny, takže sme si čas krátili jej skúmaním. S kámošom sme pritom objavili automat na primerosy (dovtedy sme nič také nevideli). Bola to ohromná príležitosť, ako sa k niečomu takému dostať, bolo nám jasné, akí budeme frajeri, keď sa ukážeme v triede a budeme mať v ruke primeros, pretože to bolo niečo, čo dovtedy určite nikto zo spolužiakov nevidel. Hrozne dlho sme na ten čin naberali odvahu. Bolo treba prísť k automatu, vhodiť doňho desaťkorunáčku a potom si vybrať krabičku. Mincu išiel hodiť kamoš. Opatrne sa priplížil k automatu, hodil ju do štrbiny, spanikáril a zdrhol. Potom bol rad na mne. Podišiel som k tej zázračnej skrinke a chystal som sa stlačiť príslušný gombík, keď zrazu odniekiaľ prifrčal medzinárodný rýchlik a okolo mňa za valila horda nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich. V zúfalstve som gombík konečne stlačil, na čo sa ozval šialený RACHOT, pretože krabička bola plastová a úplne tvrdá. Všetky tváre sa na mňa v tom okamihu pozreli a ja, siedmak pokakaný hanbou, som ju vybral zo šuflíka a so stiahnutým chvostom ušiel.
Po nejakom čase sme sa ako správni zločinci vrátili na miesto činu a ja som si až vtedy všimol, že na strope za nami po celý čas visela bezpečnostná kamera a pobavene nás sledovala. Proste trauma na celý život.
Stretnutie druhé:
Druhý zážitok s kupovaním primerosov sa odohral na strednej škole. Jeden kamarát si našiel frajerku a konečne sa chystal zahájiť svoj sexuálny život. Na to však potreboval potrebné vybavenie. Takže sme všetci (on, ja a ešte jeden kamoš) spolu naklusali do samoobsluhy Concordia, vzali si košík a dobrých dvadsať minút chodili pomedzi regále. Nakúpili sme vtedy spústu zbytočností - sušienky, rožky, konzervy, dokonca servítky - kým sme sa odhodlali postaviť sa do fronty pri pokladni. Keď na nás konečne prišiel rad, pokladníčka sa opýtala: "Všetko?". A vtedy prišiel náš čas. "Ešte krabičku prezervatívov," zašomral kamoš tak nesmelo, že mu pokladníčka nerozumela. "Dlhé, alebo krátke?" overovala si pokladníčka s rukou natiahnutou k cigaretám. Naklonil som sa k nej a o niečo hlasnejšie zašepkal: "On chcel prezervatívy." Pokladníčka sa zatvárila chápavo, vzala jednu krabičku do rúk, prehnala ju popod čítač čiarového kódu, ale žiadne číslo nenaskočilo (dodnes verím tomu, že to urobila úmyselne). Postavila sa, zdvihla inkriminovaný tovar nad hlavu a ne plné pecky zakričala cez celú predajňu: "Vedúca! Koľko stoja tote primerosy?"
Stretnutie tretie:
Tretí zážitok bol už o niečo menej traumatický, ale aj tak: Bol som už o niečo starší, vyšli sme si s kamarátmi na výlet, kež tu zrazu jeden z nich dostal potrebu kúpiť si primeros. Zašli sme teda do neďalekého obchodu, kamoš sa postavil k pokladni a opýtal si balíček prezervatívov. Pokladníčka sa naňho pobavene pozrela a nahlas, tak, aby to všetci počuli, sa opýtala: "A s akou príchuťou?" Kamoš však našťastie zachoval chladnú hlavu, obrátil sa na nás a povedal: "Neviem. Aké vám chutia najviac, chlapci?"
Musíte sami uznať, že kupovanie primerosov je niečo, na čo treba mať silný žalúdok a rýchle nohy. A teraz si ma predstavte, ako stojím v Tescu a práve ma napadlo, že ako narodeninový darček kúpim kamarátovi práve primerosy. Bolo mi jasné, že je to dobrý nápad, ale s mojimi predchádzajúcimi skúsenosťami som sa akosi nevedel odhodlať. Nakoniec som si však povedal: "Nikto ťa tu nepozná, primáky si tu kupuje kde-kto, tak prečo by si sa mal hambiť?" A tak som vzal košík a zamieril do oddelenia drogérie. Psychicky silný, nezahájil som obvyklú procedúru bezcieľneho blúdenia, na konci ktorej akoby náhodou narazím na regál s inkriminovanými predmetmi. Rovno a bez obalu som pristúpil k tej správnej polici, suverénne som zobral dve krabičky tých najlepších Durexov (57,- Sk za krabičku!), položil ich do košíka a vybral sa k pokladni.
Mladá pokladníčka, ktorá mi ich mala naúčtovať, sa na mňa pri tom pozrela a ja som v tom pohľade videl trochu zvedavosti zmiešanej s veľkým kusom závisti. Bolo na nej vidno, ako sa jej hlavou preháňajú myšlienky: "Načo sú mu hneď dve krabičky? Čo chystá? A určite je prachatý, keď si môže dovoliť také kvalitné Durexy. Ach jaj!" A vtedy som si to uvedomil: KUPOVANIE PRIMEROSOV NIE JE HAMBA, ALE FRAJERINA!!! Nech si závistlivé staré predavačky robia čo chcú, nech vystrašených chlapcov ponižujú a strápňujú, vždy sú to ony, kto je úbohý a prehráva, pretože zúfalo závidia. Keď ich budem kupovať nabudúce a nejaká ženská sa ma opýta, čo ešte, nahlas, tak, aby to počula celá predajňa poviem: "Primerosy! A poriadne, nie tie úbohé gumičky, čo ste mi dali minule."
