 |
|
|
 |
Pomoc Afrike |
Neviem ako ty, ale ja osobne si myslím, že pomoc krajinám tretieho sveta je zbytočná. A keď sa to tak vezme, vlastne aj škodlivá.
Niekoľko európskych a amerických organizácií v súčasnosti profituje na tom, že zberajú rôzne veci a peniaze od ľudí, ktorí si myslia, že majú dostatok a obratom ich posielajú do Afriky, kde sú masy ľudí, ktorí si zas myslia, že majú nedostatok. V skutočnosti je to však inak. Ľudia, ktorí na takúto dobročinnosť prispievajú väčšinou nie sú až tak bohatí, aby si mohli vyhadzovať svoje prostriedky na nakŕmenie nejakých darmožráčov. A naopak, afričania, ktorí tieto milodary dostávajú, pociťujú nedostatok hlavne preto, že si už zvykli na neustálu humanitárnu pomoc.
Ľudia,
ktorí afričanom nadšene darujú nejaké svoje staré handry a zbytky zo svojho
stola a pritom sa ukájajú myšlienkou, že prispeli na dobrú vec, v skutočnosti
tým chudákom na čiernom kontinente viac škodia než pomáhajú. Len si ich
všimnite: Neustále vysedávajú v tých svojich púštnych stanoch, oháňajú
si z tváre muchy a vyhladnutí čakajú na konvoj s potravinami a liekmi.
Áno, takto si určite pomoc vyžobrú. A keď budú pred kamerami vyzerať dostatočne
zúbožene, určite zapôsobia na city civilizovaných ľudí a svoju pomoc od
nich aj dostanú. Ale načo? Treba sa zamyslieť nad tým, že každému malému
černoškovi, ktorého zachránime dnes, sa o niekoľko rokov narodí aspoň
päť ďalších. A tých bude kŕmiť kto?! A vôbec... kde v tej horúčave berú
tí vyhladovelí afričania dostatok síl, aby robili ďalšie a ďalšie deti?
Prosím, neberte to tak, že tým úbožiakom nechcem pomôcť. Ja by som im chcel pomôcť. Ale nie takou formou, ako sa to robí dnes. Humanitárna pomoc, ktorá prúdi od nás k nim, afričanom vlastne ani veľmi nepomáha. Je to len pomoc európanom a američanom, ktorí si takto naprávajú svoje zlé svedomie. Dáva im to dobrý pocit, keď si môžu povedať: "Áno, som hajzel, ale aspoň pomáham deťom v Afrike." Takáto pomoc naozaj nemá žiadny zmysel. Takisto nemá zmysel pápežovo požehnanie; z toho sa tie deti nenajedia už vôbec.
Určite sa pýtate: "Čo teda robiť?" Je to jednoduché. Na nejaký čas im tam prestať vláčiť žrádlo. Ja viem, je to kruté, ale určite by to bolo účinnejšie ako umelo ich držať pri živote. Hladovejúci afričania by konečne pochopili, že z milodarov sa do nekonečna žiť nedá a začali by niečo robiť sami. A ak nie, aspoň by si rozmysleli, či budú robiť ďalšie deti, ktoré by sa aj tak len pripojili k rozširujúcej sa mase. V Európe a Amerike by zatiaľ samozrejme zbierka finančných a technických prostriedkov pokračovala ďalej. A keby sa ich za takých povedzme desať rokov nazbieralo dosť, vyrazili by do Afriky odborníci, ktorí by do púšte zaviedli vodu, vybudovali farmy a nakopli černochov do zadku, aby konečne vstali a začali na seba makať.
Tak, toto by bola podľa mňa pomoc, ktorá by niečo vyriešila. Bohužiaľ, situácia je taká, že môj plán sa nikdy nenaplní, pretože dnešné prehnité etické a morálne zákony niečo také "nehumánne" nedopustia. Každopádne však aj naďalej nemienim prispievať na takúto činnosť, aj keď sa priznám, keď vidím tie chudučké deti s nafúknutými bruškami, tiež je mi všelijako.
protifašistický bojovník Rotten reaguje:
Veľmi na mňa zapôsobil článok Pomoc Afrike. Bohužiaľ, musím povedať, že negatívne. Na jednej strane sa prikláňaš (ak som to správne pochopil) k anarchistickým ideám, no na druhej strane si napísal takmer fašistický článok. Pravdu máš v tom, že biela sviňa (mimochodom, aj ja som beloch) si takto odpíše z daní nejakých mizerných pár dolárov a vydýchne si, že konečne pomohol Afrike.
V niektorých veciach však nemôžem súhlasiť.
"Kde berú sily na robenie ďalších detí?" Asi vo všetkých krajinách tretieho sveta je priemerný počet detí na jednu ženu oveľa vyšší ako v tzv. rozvinutých krajinách. Nie je to problém len afrických či vyslovene hladujúcich krajín (čerpal som z CIA Factbook, 1998). Mimochodom, spomínaná veta vyznela, ako keby si neveril tomu, že Afrika hladuje. Nezabúdaj, že Afriku sužujú aj vojny, za ktoré však nemôže chudobný afričan, ale ziskuchtivý kapitalista zo západu.
Problém afrických krajín je podľa mňa v tom, že kým západný svet posledných niekoľko storočí rozvíjal vyspelú spoločnosť, africké krajiny boli len kolóniami mocností a afričania boli vykorisťovaní najprv rukou otrokárov a neskôr profašistických diktátorov. Väčšina Afriky získala samostatnosť po 2. svetovej vojne, tie krajiny, ktore mali menej šťastia, museli neskôr trpieť diktátorov. Podľa mňa teda nemôžeme obviňovať Afriku za jej zaostalosť - môžeme za ňu my.
Afrika ťa neprosí o pomoc. Pomoc tam zasielajú charitatívne organizácie, z iniciatívy vyspelých štátov (o "vyspelosti" kapitalizmu niekedy inokedy). Samozrejme je tá pomoc veľmi relatívna, viď "pomocná" činnosť MMF alebo Svetovej banky.
25.11.2000
rotten
