 |
|
|
 |
Na vlnách byrokracie |
Len toť prednedávnom som skončil štúdium na vysokej škole a ako je to už u absolventov zvykom, hneď som sa utekal zaregistrovať na Úrade práce. Kamaráti, ktorí to už majú za sebou, ma pripravovali na poriadne horory: Nekonečné rady cigánov, medzi ktorými ako jediný beloch budem čakať pol dňa, kým sa dostanem na rad, alebo nekonečné behanie z jedných dvier do druhých a zbieranie množstva autogramov. Musím povedať, že až také zlé to zas nie je.
Možno
som mal len šťastie, možno moji kamaráti zveličujú. Najdlhší rad, v ktorom
som musel čakať, sa skladal z troch ľudí a jediný cigán, s ktorým som
prišiel na Úrade práce do kontaktu bol môj kamarát z detstva "Belmondo"
(nechcem tým však povedať, že to bol jediný cigán, ktorý tam bol). Úradníčka
ku ktorej patrím je príjemná pani, ktorá mi ochotne a pokojne vysvetlila
čo a kam napísať, kde sa podpísať a kam s tým potom ísť.
Dokonca aj na iných úradoch (Mestský úrad, Sociálna poisťovňa, Okresný úrad, atď.) so mnou jednajú kľudne a slušne. Je síce pravda, že som pri komunikácii s úradníčkami nanajvýš zdvorilý a preto sa ku mne možno správajú inak ako k iným. Aj napriek tomu ma na celej tej veci niečo nehorázne serie. A to jej zbytočnosť. Dnes som napríklad navšetívil hneď tri úrady, pričom do niektorých som sa musel vrátiť viac krát. V jednom mi dali tlačivo na potvrdenie o trvalom pobyte. Prišiel som s ním na iný úrad, kde mi príslušná úradníčka prikázala do tlačiva vypísať svoje meno a adresu, porovnala tento údaj s mojou občiankou a podpísala sa naňho. Potom som sa s tým vrátil na prvý úrad a všetko bolo v poriadku. Ale načo to všetko? Čo vlastne urobila tá úradníčka také, čo by nemohla urobiť nejaká iná? Načo treba behať s jedným papierom z jedných dvier do druhých, pričom by všetky náležitosti mohla zvládnuť jedna úradníčka?
Mám dokonca dojem, že by stačilo všetky úrady zrušiť, nechať len každú desiatu ženskú a naučiť ju poriadne pracovať s počítačom. Som si istý, že by tých pár ľudí s pomocou výpočtovej techniky v pohode zvládlo to, čo teraz vykonáva prebujnelý byrokratický aparát. Ľuďom by sa zjednodušil život, štátny rozpočet by ušetril na výdavkoch na štátnu správu.
Ale čo by potom robili tie zvyšné ženské? Asi by boli nútené chodiť po úradoch práce a vybavovať si sociálku. Tak neviem, čo je lepšie. Pracovať efektívne a rýchlo aj napriek rastúcej nezamestnanosti, alebo podporovať stádo darmožráčov len kvôli tomu, aby nezamestnanosť nebola až taká strašná?
Zatiaľ čo budem rozmýšľať nad touto otázkou, pôjdem si hneď v pondelok na úrad práce pre jedno potvrdenie, s ktorým budem musieť ísť na Mestský úrad a potom na sociálku. Možno ma za toho pol dňa, ktorý pri tom ubehne, niečo rozumné napadne.
